Hneď na úvod prezradím, že ku jednoznačnej odpovedi na našu otázku sa nedopátrame, i keď sa nám bude ponúkať hneď niekoľko alternatív. Veľmi sa mýli ten, kto si myslí, že @ bol navrhnutý len tak narýchlo, aby sa zaplnili prázde miesta v ASCII tabuľke. Jeho pôvod možno pravdepodobne vystopovať už v 6.- 7. storočí.
Všetky dokumenty venované tejto problematike sa opierali o základný text profesora latinčiny na Univerzite v Chicagu Bertholda L. Ullmana z roku 1932. Americký linguista v knihe "Ancient Writing and It’s Influence" vyjadril presvedčenie, že @ vznikol ako ligatúra, čiže spojenie dvoch písmen do jedného. Takéto spájania boli v tom čase bežné, pretože pergamen bol drahý a okrem toho sa často stávalo, že stredovekí pisári neodhadli počet písmen do konca riadku a posledné slová museli nasilu skrátiť. Mimochodom v rovnakom čase 6.- 7. storočia vznikol aj druhý špeciálny symbol, ktorý
sa nachádza v našej otázke.[4]
sa nachádza v našej otázke.[4] Ullman tvrdí, že @ mal v latinčine presne ten istý význam ako anglické at, teda na, v, pri, ku a písal sa ad. Spojením brušiek do jedného a omotaním stopky déčka okolo áčka mala postupom času vzniknúť dnešná podoba @. S týmto tvrdením súhlasia všetci okrem Nemca Hanno Kühnerta, ktorý s Ulmanovym názorom polemizuje v článku: Woher kommt der Klammeraffe? Kühnert poukazuje na to, že Ullman nepodáva vo svojej knihe žiadny exaktný dôkaz, naopak ligatúry sa objavujú až o šesto rokov neskôr a to hlavne pri písmenách æ, fi, fl, th. Kühnertov nekompromisný záver znie: "Kein @ im Mittelalter" - žiadny @ v stredoveku.
Jeho vlastný výskum vedie do oblastí arabského vplyvu na európskom kontinente. Podľa neho sa @ objavil na Iberskom poloostrove okolo roku 1555 a používal sa na označenie jednotky objemu vína a zároveň hmotnosti známej ako arroba, ktoré pravdepodobne vznikla z arabského slova Ar-roub čiže štvrtina. Dodnes sa toto označenie @ zachovalo v jazykoch tejto oblasti.
Dosť podobný názor zastáva aj Michael Quinion v článku Where It’s At na stránkach World Wide Words. Taliansky profesor na univerzite La Sapieza Giorgio Stabile vraj prednedávnom našiel dôkaz, že pred 500 rokmi používali @ obchodníci vo Florencii. Označovali ním jednotku objemu odvodenú od antickej amfory, ktorá predstavovala merný štandard v oblasti Mediteránie. Znakom florentskej Amfory malo byť štylizované vyzdobené písmeno a. Aj sám Kühnert na inom mieste svojej práce potvrdzuje tento názor odkazom na knihu Petra Jessena o majstroch pisároch "Meister der Schreibtkunst, 1923" kde má byť publikovaný tlačiarenský štočok benátskeho majstra Augustína z roku 1565 a prvýkrát je tu rozpoznateľný znak malého a ako @.
Ďalej sa všetky zdroje názorovo zjednocujú na tom, že v 18.- 19. storočí sa @ používal v angloamerickej tradícii ako komerčný symbol označujúci jednotkovú cenu za tovar čiže "4 apples @ $.35 = $ 1.40" vo význame each alebo at ako náprotivok francúzkeho à. Toto komerčné využitie mu vynieslo označenie Commercial At, alebo Merchant Symbol.
Hlavný hrdina nášho rozprávania sa do prvého kontaktu s kancelárskou technikou dostal v roku 1884 prostredníctvom klávesnice písacieho stroja Caligraph №. 3 Commercial Model. Od tej doby putoval po rôznych typách rôznych klávesníc väčšiny písacích strojov. Začiatkom nášho storočia dochádza k racionalizácii tastatúr a niektoré nepoužívané alebo ľahko nahraditeľné symboly nadobro zmizli. @ sa medzitým už takmer nepoužíval, no zachránilo ho, že bol príliš zložitý na to, aby sa dal zložiť z iných znakov ako "c" + "/" je "¢". Takto @ preklenul stáročia a tesne predtým ako mal navždy upadnúť do zabudnutia dali mu programátori z ANSI ešte jednu šancu a zaradili ho do ASCII pod kódom Alt+64. S týmto novým posolstvom následne ovládol svet.
Komentáre
:)